vlastovička

Séchu Sende – Made in Galiza (III) (Gz->Sk)

Preklad poviedky O Home que Agardaba que lle Dixesen o que Tiña que Facer (Muž, ktorý čakal, kým mu povedia, čo má robiť) z knihy Made in Galiza, autor – Séchu Sende.

Tradução do galego-português para o eslovaco do relato O Home que Agardaba que lle Dixesen o que Tiña que Facer do livro de Séchu Sende intitulado Made in Galiza.

Séchu’s biography

Séchu Sende – MADE IN GALIZA

MUŽ, KTORÝ ČAKAL, KÝM MU POVEDIA, ČO MÁ ROBIŤ

Bavilo ho dívať sa, ako sa bielizeň suší na sušiaku a čakať celý deň na chvíľu, kým ju niekto nepríde pozbierať a neodnesie cestou propri rieke. Potom čakal, až kým mu nezačalo byť chladno alebo mu niekto nepovedal Chytí ťa tu noc, ak sa nevrátiš domov. A pomaly, s pohľadom upretýmna zem, vykročil cez polia. Bol to muž, ktorý čakal, kým mu povedia, čo má robiť. Nemá žiadnu iniciatívu, vravievali susedia. Aká škoda, hovorievali susedky.

Raz mu niekto povedal Mal by si začať čítať romány, aby ti ušiel čas. A tak tým strávil dva roky a vychádzal von, len keď išiel do knižnice. Jedného dňa si na pár sekúnd pomyslel, že by rád tiež napísal jeden taký román, ani za svet sa však nevedel rozhodnúť, akým slovom začať.

Inokedy mu zas niekto povedal Mal by si vymaľovať dom, a muž, ktorý sa nikdy nevedel rozhodnúť, si vymaľoval dom. Najprv sa spýtal suseda Ktorý maliar sa ti páči? A potom vymaľoval celý dom v štýle Chagalla.

Keď mu nik nevravel, čo by mal robiť, zapol si televíziu a nerobil nič. Smial sa, keď sa smiali, plakal, ak plakali. A keď ho bolela hlava, spal.

Vždy so všetkými súhlasil a pochyboval, keď iní pochybovali. Neviem, čo mám dnes robiť, vravel prvému okoloidúcemu. Kúp si prasa, vraveli mu. Jasné, odvetil. Nasadni na autobus a odcestuj. Jasné, jasné. Mal by si sa vrátiť do svojho rodiska, zdá sa, že ti chýba. Mal by si sa zoznámiť s nejakou ženou. Aha, pomyslel si.

Ahoj, chcel by som sa zoznámiť, povedal prvej žene, ktorá išla okolo. Tak, ja som Lucia. Ahoj Lucia, teší ma, dobrý deň, odvetil a zahľadel sa na ňu. Ozvala sa Na čo hľadíš? A on na to Keď teraz neviem, čo mám robiť. A Lucia mu povedala No, mohol by si mi povedať, ako sa voláš, pozorovať plávajúce lode a uchádzať sa o miesto starostu.

Spravil všetky tri veci.

Ako starosta si počínal dobre. V prvý deň sa vzdal funkcie. Predtým zhromaždil všetkých občanov a spýtal sa ich Čo by som mal podľa vás spraviť?

Dedinčanom najprv klesla sánka a potom, po hodinách diskusií, sa dohodli na štyroch veciach:

1. Že treba postaviť tri pouličné lampy.

2. Kúpiť koňa, aby sa na ňom v utorky mohli voziť deti.

3. Postaviť závod na ľadové gaštany.

4. A nech starosta odstúpi, aby mohli aj naďalej rozhodovať sami medzi sebou.

Len čo doznel potlesk, pristúpila k nemu Lucia a zašepkala mu do ucha Teraz by si mal vyhodiť telku von oknom a zistiť, čo vlastne chceš robiť.

Išlo to pomaly a zložito, ale po niekoľkých mesiacoch začal prichádzať na to, čo vlastne chce. Spočiatku sa občas mýlil, napríklad vtedy, keď cez deň zapol všetky svetlá. Alebo robil veci, ktoré sa zdali nezmyselné, napríklad v deň, keď do kostola odparkoval traktor. A niekedy pochyboval, ako každý. Jedného dňa sa však rozhodol kúpiť dve lyžice, v iný žmurknúť na Luciu, inokedy zostrojiť teleskop, až sa napokon dal do písania románov.

O HOME QUE AGARDABA QUE LLE DIXESEN O QUE TIÑA QUE FACER

Gustaba de ollar a roupa secando no tendal e esperaba todo o día o momento en que alguén viñese recollela e a levase polo camiño do río. Despois ou agardaba que o collese o frío ou alguén lle dixese Vaiche vir a noite se non volves à casa. E poñíase a andar polo camiño dos prados devagar mirando o chan. Era o home que esperaba que lle dixesen o que tiña que facer. Non ten ningunha iniciativa, dicían os veciños. É unha pena, dicían as veciñas.

Un día alguén lle dixo Deberías ler novelas para pasar o tempo. E pasou dous anos sen saír apenas da casa máis que para ir buscalas à biblioteca. Un día chegou a pensar durante uns segundos que lle gustaría escribir unha novela como aquelas, mais foille imposíbel decidir por que palabra empezar.

Alquén lle dixo outro día Deberías pintar a casa, e o home que nunca decidía pintou a casa. Primeiro preguntoulle ao veciño Cal é o teu pintor favorito? E logo pintou toda a casa como un cadro de Chagall.

Cando ninguén lle dicía que facer, prendía a televisión e non facía nada. Ría se rían, choraba se choraban. E cando lle doía a cabeza, durmía.

Sempre estaba de acordo con todo o mundo e dubidaba cando a xente dubidaba. Non sei que facer hoxe, dicíalle ao primeiro que pasaba. Merca un porco, dicíanlle. Claro, dicía el. Fai unha viaxe en autobús. Claro, claro. Deberías volver ao teu país, perece que o fas de menos. Claro, claro, claro. Tiñas de coñecer unha muller. Ahá, pensaba.

Ola, gustaríame coñecerte, díxolle à primeira muller que pasou ao seu lado. Pois eu chámome Lucía. Ola Lucía, encantado de coñecerte, bos días, díxolle e quedou ollando para ela. Ela díxolle Que miras? E el díxolle É que agora non sei que facer. E Lucía díxolle Pois podías dicirme como te chamas, mirar pasar os barcos e presentarte a alcalde.

El fixo as tres cousas.

Como alcalde fixo unha boa xestión. Dimitiu o primeiro día. Antes reuniu todos os veciños e veciñas e díxolles Que queredes que faga?

A veiñanza primeiro abriu moito a boca e, despois de varias horas discutindo, decidiu catro cousas:

1. Que había que poñer tres farois.

2. Mercar un cabalo para pasear os meniños os martes.

3. Montar unha fábrica de marrón glacé.

4. E que o alcalde dimitise para seguir dicidindo entre todos a todas.

Despois dos aplausos Lucía achegóuselle e dícolle no ouvido Agora deberías tirar a tele pola xanela a aprender a saber o que queres facer.

Foi puco a pouco e complicado, mais despois de varios meses comezou a decubrir o que quería. Ao primeiro às veces equivocábase, como aquel día que prendeu todas as luces de día. Ou facía cousas aparentamente sen sentido, como aquel outro que meteu o tractor na ingrexa. E às veces dubidaba, como todo o mundo. Mais un día deciciu mercar dúas culleres; outro día, chiscarlle un ollo a Lucía; outro construír un telescopio e ao final, ao final acabou escribindo as novelas.

Séchu Sende – Made in Galiza (II) (Gz->Sk)

Preklad básne A Muller que Vivía no Futuro (Žena, Ktorá Žila v Budúcnosti) z knihy Made in Galiza, autor – Séchu Sende.

Tradução do galego-português para o eslovaco do poema A Muller que Vivía no Futuro do livro de Séchu Sende intitulado Made in Galiza.

Séchu’s biography

 

MADE IN GALIZA

Séchu Sende

ŽENA, KTORÁ ŽILA V BUDÚCNOSTI

Je to už dávno, čo sa niečo stalo.

Na svet prišlo dievčatko, ktoré žilo v budúcnosti

Nazvali ju Zajtra a nik nechápal, ako sa to vlastne prihodilo.

Jar pre ňu zavládla prv, než pre kvety.

A už pred príchodom zimy mala Zajtra celkom chladné dlane.

Žila v budúcnosti a všetci ostatní akoby boli z dávnej doby.

Odvetila skôr, než počula otázku.

A hovorila o veciach pre ľudí celkom netušených.

Keď sa Zajtra obzrela, všetko ležalo v nedohľadne.

A tieň ženy, čo žila v budúcnosti, sa uberal o pár hodín popredku.

Nové domy pustli, keď prešla okolo.

Jablká jej hnedli v dlaniach.

Zajtra nikdy nežila tu a teraz.

V deň, keď Zajtra umrela, ľudia prestali žiť v minulosti.

 MADE IN GALIZA

Séchu Sende

A MULLER QUE VIVÍA NO FUTURO

Hai moito tempo sucedeu algo.

Naceu unha nena que vivía no futuro.

Puxéronlle de nome Manhá e a xente non se explicaba como sucedera aquilo.

Manhá chegaba á primavera antes que as flores.

E antes de que chegase o inverno, as mans de Manhá xa estaban frías.

Como ela vivía no futuro, toda a xente era como dunha época pasada.

Ela daba as respostas antes de saber as preguntas.

E dicía cousas que ninguén nunca imaxinara.

Cando Manhá ollaba cara atrás, todo estaba moi lonxe.

E a sombra da muller que vivía no futuro ía varias horas de sol adiantada.

As casas novas volvíanse antigas cando pasaba ao seu lado.

As mazás oxidábanse nas súas mans.

Manhá nunca estaba aquí e agora.

O día que Manhá morreu, a xente deixou de vivir no pasado.

Séchu Sende – Made in Galiza (I) (Gz->Sk)

Preklad poviedky Instrucciones para Empezar a Hablar Gallego (Galícijčina: ako začať) z knihy Made in Galiza, autor – Séchu Sende.

Tradução do galego-português para o eslovaco do relato Instrucciones para Empezar a Hablar Gallego do livro de Séchu Sende intitulado Made in Galiza.

Séchu’s biography

 

INSTRUCCIONES PARA EMPEZAR A HABLAR GALLEGO

Sechu Sende

Welcome to the best method to learn Galician!

Bienvenue à la meilleure méthode pour apprendre le galicien!


El primer paso que debería dar la persona que pretenda empezar a hablar gallego es sacarse una fotografia tamaño carné para tener un recuerdo de cómo era antes de saber hablar gallego.

El segundo paso requiere un resfuerzo algo mayor: enfrentarse a leer sin miedo en la lengua objeto del aprendizaje. ¡Suerte!

E xa estamos no terceiro paso, que ten que ver co método Bulinsky de interpretación teatral, que consiste en asumir o papel dun personaxe que está aprendendo unha lingua con todas as consecuencias dramáticas que iso conleva.

Así, por exemplo, poder disfrazarse cun sombreiro de copa ou bigotes falsos ou perruca e dicir no supermercado, por poñer un caso, as súas primeiras palabras en galego en boca do seu personaxe: Por favor, onde están os cepillos de dentes?

A finalidade do disfrace – recomendado para a xente mais tímida – é pasar desapercibidos dias das persoas coñecidas que nesta etapa da aprendizaxe, nalgúns casos, poden facer fracasar a misión con frases pouco animosas do tipo:

- ¿Y luego ahora hablas gallego? Pues te veo rara (cun ton burlón).

- Uy, que gracioso estás… (cínico).

- ¿Y que dicen tus padres de todo esto? (incrédulo).

- ¿Y cómo te dio por ahí? (asustado).

- Ostia, colega, ¿y tú de que vas? (molesto).

-Aún si lo hablaras bien… (indignada).

-Nótase que non o mamaches (purista).

A maioría da xente que di esas parvadas non ten mala intención, mais às veces escápansenos estas cousas que teñen botado para atrás, aínda que pareza mentira, a algunhas persoas que, cando algún día intentaron falar galego, non o conseguiron debido à presión do que dirán.

O “que dirán” é unha desas cousas que pode preocupar a unha nai cando o seu filho rouba un banco, por poñer un caso, mais realmente falar unha lingua non ten as mesmas consecuencias. Hai que ter claro, iso si, que esta será unha pregunta que pode crear inseguridade: Y si empiezo a hablar gallego, ¿que dirán?

Nunha categoría semelhante estaría o “o que pensarán”, o que nos fai reflexionar sobre a importancia da psichiatría no proceso de aprendizaxe e uso da lingua galega.

O cuarto paso para comezar a falar galego é rirse dos propios erros antes de que se ría outra xente. Hai que levar con humor eses pequenos disparates e interferencias do tipo “Este libro é miño” ou “Vou te pegar unha leite” sabendo que ningunha persoa na Historia pasou do estado A: Non falar unha lingua ao estado C Falar bem unha lingua sen un período intermedio B: Falar máis o menos mal esa lingua.

A xente que saiba ler pode atopar algo de axuda nos libros. Nos dicionarios veñen case todas as palabras ordenadas do A ao Z. A xente que non saiba ler ou prefira non facelo que non se preocupe. Hai moitos casos de persoas que nunca leron un libro en galego e o falan perfectamente.

Estamos chegando ao final, entrando xa na etapa de desmitificación da lingua galega, cando descubrimos que realmente o galego é unha lingua como outra calquera, sen aparentes poderes transcendetais engadidos. E así podemos sorprendernos un día preguntándolle a hora en galego a alguén con toda naturalidade, sen darnos conta.

Conseguindo o noso obxectivo, descubrimos de maneira sorprendente que, contra o que pensa algunha xente, para falar galego non é imprescindível ser independentista nin necesario ir vivir a unha aldea.

O último paso destas instrucións para falar galego non ten volta atrás:

Chegou a hora de comparar antiga foto carné coa nosa imaxe actual nun espelho a comprobar que todo segue no mesmo sitio. Os cambios son imperceptíbeis, e calquera transformación inesperada só pode ter como explicación o paso do tempo ou calquera outra incidencia allea à lingua galega.

GALICIJČINA: JAK ZAČÍT*

Sechu Sende

 

Welcome to the best method to learn Galician!

Bienvenue à la meilleure méthode pour apprendre le galicien!

První věc, kterou by měl udělat každý, kdo má v úmyslu začít mluvit galicijsky, je nechat si udělat fotku jako do pasu, aby měl vzpomínku na to, jaký byl předtím, než se naučil galicijsky.

Druhý krok vyžaduje o trochu větší úsilí: nebát se vrhnout do četby v cílovém jazyce. Hodně štěstí!

A to sme už pri treťom kroku, ktorý súvisí s Bulinského divadelnou hereckou metódou. Spočíva vo vžití sa do roly človeka, čo sa učí jazyk, a to so všetkými dramatickými následkami, čo to obnáša.

Možno sa, napríklad, zamaskovať pomocou cylindra alebo falošných fúzov či parochne a vysloviť ústami svojej postavy, dajme tomu v obchodnom dome, prvé slová po galícijsky: Kde nájdem zubné kefky, prosím vás?

Účelom masky – ktorú odporúčame tých plachejším – je, aby vás nezbadali vaši známi. V tejto fáze výučby totiž niekedy môžu túto misiu priam zmariť nie práve povzbudivými výrokmi typu:

- Tak ty teď mluvíš galicijsky? No zdáš se mi nějaká divná (posměvačným tónem).

- Cha, vtipálek… (cynicky).

- A co na to prosím tě říkají tvoji rodiče? (nevěřícně)

- Co se ti to přihodilo? (vyděšeně)

- Ty vole, chlape, vo co ti de? (otráveně).

- Kdybys aspoň uměl normálně mluvit… (pobouřeně).

- Vidieť, že tak nehovoríš od narodenia (purista).

Väčšina z tých, čo trepú takéto voloviny, nemá zlé úmysly, občas nám však takéto poznámky vykĺznu. A už sa stalo, že odradili niektorých z tých, čo to skúsili a začali hovoriť po galícijsky, no nakoniec to nezvládli, pod tlakom toho, čo na to povedia ľudia.

“Čo na to povedia ľudia?” je jedna z vecí, ktoré môžu, dajme tomu, znepokojovať matku, ktorej syn vykradne banku, hovoriť daným jazykom však naozaj nemá rovnaké následky. Treba mať však jasno v tom, že toto bude zrejme otázka, ktorá by mohla vzbudiť neistotu, všakže: Začnu-li mluvit galicijsky, co na to řeknou lidé?

Do podobnej kategórie by tiež spadalo “Čo si o mne pomyslia ľudia?” a to nás privádza k úvahe o význame psychiatrie v procese osvojovania sia používania galícijčiny.

Štvrtým krokom k tomu, ako začať hovoriť po galícijsky, je smiať sa z vlastných chýb, a to skôr, než nás vysmejú iní. Treba brať s humorom drobné absurdnosti a jazykové interferencie, ako napríklad: “Táto kniha je môja” či “Líznem ti jednu”, vediac, že v dejinách nik neprešiel z fázy A: nehovoriť daným jazykom priamo do fázy C: hovoriť daným jazykom dobre bez prechodnej fázy B: hovoriť daným jazykom pomerne zle.

Tým, čo vedia čítať, môžu trochu pomôcť knihy. V slovníkoch sú takmer všetky slová usporiadané od A po Z. Tí, čo čítať nevedia alebo sa im nechce, nech sa netrápia. Sú známe mnohé prípady, keď ľudia v galícijčine neprečítali jedinú knihu a hovoria ňou bezchybne.

Blížime sa k záveru. Vstupujeme do etapy demystifikácie galícijského jazyka, v ktorej zistíme, že galíjcičina je v skutočnosti jazyk ako každý iný, bez zdanlivej zvláštnejnadprirodzenej moci. A dokonca snáď prekvapíme samých seba a niekoho sa po galícijsky celkom prirodzene spýtame, koľko je hodín, ani nebudeme vedieť ako.

Po tom, čo sme dosiahli svoj cieľ, s prekvapením zistíme, že v protiklade s názormi niektorých ľudí, človek ešte nemusí byť separatista, ani ísť bývať na dedinu, aby hovoril po galícijsky.

Ak vykonáte posledný krok tohto návodu, ako na to sgalícijčinou, niet už cesty späť:

Nastal čas porovnať starú fotku z pasus našou súčasnou podobou v zrkadle a overiť si, že všetko ostalo na svojom mieste. Zmeny sú nebadateľné a každú nečakanú premenu si možno vysvetliť len pôsobením času či akejkoľvek inej príčiny, ktorá s galícijským jazykom nesúvisí.


*Pozn. prekl.: Preklad vybraných viet do češtiny – Hynek Dedecius

 

Séchu Sende

SÉCHU SENDE

Súčasný galícijský spisovateľ Séchu Sende (1972, Padrón), plným menom Xosé Luís Gonzáles Sende, je povolaním učiteľ. Do literatúry vstúpil románom Pôvod (Orixe), za ktorý získal prestížnu galícijskú literárnu Cenu Blanca Amora.

Jeho zatiaľ posledným vydaným dielom je zbierka poviedok Made in Galiza (2007), za ktorú mu Združenie galícijských vydavateľov udelilo Cenu Anxela Casala za najlepšiu knihu roka a ktorá sa teší veľkému záujmu čitateľov, o čom svedčí aj už šieste vydanie tejto knihy. Venuje sa v nej otázke života na pomedzí dvoch jazykov – galícijčiny a španielčiny – konkrétne zaujímavému javu v súčasnej galícijskej spoločnosti, ktorým sú tzv. neofalantes, teda Galícijčania, ktorí, ako i samotný autor, od mala až do dospelosti hovorili takmer výlučne po španielsky a po galícijsky sa naučili až takmer v dospelosti. Vysmieva sa z predsudkov (predovšetkým samotných Galíjcičanov) voči galícijskému jazyku, pričom naplno využíva sebairóniu a najmä svojrázny galícijský humor zvaný retranca. V troch ukážkach, ktoré prinášame, sa pozerá na otázku galícijskej národnej obrody striedavo poetickým (Žena, ktorá žila v budúcnosti) a humorným pohľadom (Galicijčina: Jak začít) a do tretice tému spracúva formou akejsi modernej bájky (Muž, ktorý čakal, kým mu povedia, čo má robiť).

Prvú ukážku možno čítať „len“ ako báseň, zároveň však ide o kritiku pomalej zmeny v myslení ľudí. Ďalšia predstavuje ironicko-humorný návod, ako sa naučiť hovoriť po galícijsky – a nenechať sa pritom odradiť predsudkami – a to iných ľudí i svojimi vlastnými, v skutočnosti určený samotným Galícijčanom. Keďže druhá poviedka je čiastočne napísaná po španielsky a čiastočne po galícijsky – použili sme češtinu na miestach, kde je v origináli použitá španielčina. Hoci z viacerých hľadísk majú obe kombinácie jazykov pomerne málo spoločné, rozhodujúcim kritériom pre výber češtiny bol fakt, že tak, ako v pôvodnej verzii, aj v preklade bolo potrebné použiť dva jazyky, ktoré sú čitateľovi dôverne známe, s ktorými tak povediac vyrastal. Tretia ukážka je vzhľadom na svoju formu na prvý pohľad určená skôr mladšiemu publiku, rovnako výrazne sa však dotýka spomenutej témy.

vlastovicka


Search | Nást’



Cloud | Oblak



Categories | Kategórie