vlastovička

Séchu Sende – Made in Galiza (III) (Gz->Sk)

Preklad poviedky O Home que Agardaba que lle Dixesen o que Tiña que Facer (Muž, ktorý čakal, kým mu povedia, čo má robiť) z knihy Made in Galiza, autor – Séchu Sende.

Tradução do galego-português para o eslovaco do relato O Home que Agardaba que lle Dixesen o que Tiña que Facer do livro de Séchu Sende intitulado Made in Galiza.

Séchu’s biography

Séchu Sende – MADE IN GALIZA

MUŽ, KTORÝ ČAKAL, KÝM MU POVEDIA, ČO MÁ ROBIŤ

Bavilo ho dívať sa, ako sa bielizeň suší na sušiaku a čakať celý deň na chvíľu, kým ju niekto nepríde pozbierať a neodnesie cestou propri rieke. Potom čakal, až kým mu nezačalo byť chladno alebo mu niekto nepovedal Chytí ťa tu noc, ak sa nevrátiš domov. A pomaly, s pohľadom upretýmna zem, vykročil cez polia. Bol to muž, ktorý čakal, kým mu povedia, čo má robiť. Nemá žiadnu iniciatívu, vravievali susedia. Aká škoda, hovorievali susedky.

Raz mu niekto povedal Mal by si začať čítať romány, aby ti ušiel čas. A tak tým strávil dva roky a vychádzal von, len keď išiel do knižnice. Jedného dňa si na pár sekúnd pomyslel, že by rád tiež napísal jeden taký román, ani za svet sa však nevedel rozhodnúť, akým slovom začať.

Inokedy mu zas niekto povedal Mal by si vymaľovať dom, a muž, ktorý sa nikdy nevedel rozhodnúť, si vymaľoval dom. Najprv sa spýtal suseda Ktorý maliar sa ti páči? A potom vymaľoval celý dom v štýle Chagalla.

Keď mu nik nevravel, čo by mal robiť, zapol si televíziu a nerobil nič. Smial sa, keď sa smiali, plakal, ak plakali. A keď ho bolela hlava, spal.

Vždy so všetkými súhlasil a pochyboval, keď iní pochybovali. Neviem, čo mám dnes robiť, vravel prvému okoloidúcemu. Kúp si prasa, vraveli mu. Jasné, odvetil. Nasadni na autobus a odcestuj. Jasné, jasné. Mal by si sa vrátiť do svojho rodiska, zdá sa, že ti chýba. Mal by si sa zoznámiť s nejakou ženou. Aha, pomyslel si.

Ahoj, chcel by som sa zoznámiť, povedal prvej žene, ktorá išla okolo. Tak, ja som Lucia. Ahoj Lucia, teší ma, dobrý deň, odvetil a zahľadel sa na ňu. Ozvala sa Na čo hľadíš? A on na to Keď teraz neviem, čo mám robiť. A Lucia mu povedala No, mohol by si mi povedať, ako sa voláš, pozorovať plávajúce lode a uchádzať sa o miesto starostu.

Spravil všetky tri veci.

Ako starosta si počínal dobre. V prvý deň sa vzdal funkcie. Predtým zhromaždil všetkých občanov a spýtal sa ich Čo by som mal podľa vás spraviť?

Dedinčanom najprv klesla sánka a potom, po hodinách diskusií, sa dohodli na štyroch veciach:

1. Že treba postaviť tri pouličné lampy.

2. Kúpiť koňa, aby sa na ňom v utorky mohli voziť deti.

3. Postaviť závod na ľadové gaštany.

4. A nech starosta odstúpi, aby mohli aj naďalej rozhodovať sami medzi sebou.

Len čo doznel potlesk, pristúpila k nemu Lucia a zašepkala mu do ucha Teraz by si mal vyhodiť telku von oknom a zistiť, čo vlastne chceš robiť.

Išlo to pomaly a zložito, ale po niekoľkých mesiacoch začal prichádzať na to, čo vlastne chce. Spočiatku sa občas mýlil, napríklad vtedy, keď cez deň zapol všetky svetlá. Alebo robil veci, ktoré sa zdali nezmyselné, napríklad v deň, keď do kostola odparkoval traktor. A niekedy pochyboval, ako každý. Jedného dňa sa však rozhodol kúpiť dve lyžice, v iný žmurknúť na Luciu, inokedy zostrojiť teleskop, až sa napokon dal do písania románov.

O HOME QUE AGARDABA QUE LLE DIXESEN O QUE TIÑA QUE FACER

Gustaba de ollar a roupa secando no tendal e esperaba todo o día o momento en que alguén viñese recollela e a levase polo camiño do río. Despois ou agardaba que o collese o frío ou alguén lle dixese Vaiche vir a noite se non volves à casa. E poñíase a andar polo camiño dos prados devagar mirando o chan. Era o home que esperaba que lle dixesen o que tiña que facer. Non ten ningunha iniciativa, dicían os veciños. É unha pena, dicían as veciñas.

Un día alguén lle dixo Deberías ler novelas para pasar o tempo. E pasou dous anos sen saír apenas da casa máis que para ir buscalas à biblioteca. Un día chegou a pensar durante uns segundos que lle gustaría escribir unha novela como aquelas, mais foille imposíbel decidir por que palabra empezar.

Alquén lle dixo outro día Deberías pintar a casa, e o home que nunca decidía pintou a casa. Primeiro preguntoulle ao veciño Cal é o teu pintor favorito? E logo pintou toda a casa como un cadro de Chagall.

Cando ninguén lle dicía que facer, prendía a televisión e non facía nada. Ría se rían, choraba se choraban. E cando lle doía a cabeza, durmía.

Sempre estaba de acordo con todo o mundo e dubidaba cando a xente dubidaba. Non sei que facer hoxe, dicíalle ao primeiro que pasaba. Merca un porco, dicíanlle. Claro, dicía el. Fai unha viaxe en autobús. Claro, claro. Deberías volver ao teu país, perece que o fas de menos. Claro, claro, claro. Tiñas de coñecer unha muller. Ahá, pensaba.

Ola, gustaríame coñecerte, díxolle à primeira muller que pasou ao seu lado. Pois eu chámome Lucía. Ola Lucía, encantado de coñecerte, bos días, díxolle e quedou ollando para ela. Ela díxolle Que miras? E el díxolle É que agora non sei que facer. E Lucía díxolle Pois podías dicirme como te chamas, mirar pasar os barcos e presentarte a alcalde.

El fixo as tres cousas.

Como alcalde fixo unha boa xestión. Dimitiu o primeiro día. Antes reuniu todos os veciños e veciñas e díxolles Que queredes que faga?

A veiñanza primeiro abriu moito a boca e, despois de varias horas discutindo, decidiu catro cousas:

1. Que había que poñer tres farois.

2. Mercar un cabalo para pasear os meniños os martes.

3. Montar unha fábrica de marrón glacé.

4. E que o alcalde dimitise para seguir dicidindo entre todos a todas.

Despois dos aplausos Lucía achegóuselle e dícolle no ouvido Agora deberías tirar a tele pola xanela a aprender a saber o que queres facer.

Foi puco a pouco e complicado, mais despois de varios meses comezou a decubrir o que quería. Ao primeiro às veces equivocábase, como aquel día que prendeu todas as luces de día. Ou facía cousas aparentamente sen sentido, como aquel outro que meteu o tractor na ingrexa. E às veces dubidaba, como todo o mundo. Mais un día deciciu mercar dúas culleres; outro día, chiscarlle un ollo a Lucía; outro construír un telescopio e ao final, ao final acabou escribindo as novelas.

Séchu Sende – Made in Galiza (II) (Gz->Sk)

Preklad básne A Muller que Vivía no Futuro (Žena, Ktorá Žila v Budúcnosti) z knihy Made in Galiza, autor – Séchu Sende.

Tradução do galego-português para o eslovaco do poema A Muller que Vivía no Futuro do livro de Séchu Sende intitulado Made in Galiza.

Séchu’s biography

 

MADE IN GALIZA

Séchu Sende

ŽENA, KTORÁ ŽILA V BUDÚCNOSTI

Je to už dávno, čo sa niečo stalo.

Na svet prišlo dievčatko, ktoré žilo v budúcnosti

Nazvali ju Zajtra a nik nechápal, ako sa to vlastne prihodilo.

Jar pre ňu zavládla prv, než pre kvety.

A už pred príchodom zimy mala Zajtra celkom chladné dlane.

Žila v budúcnosti a všetci ostatní akoby boli z dávnej doby.

Odvetila skôr, než počula otázku.

A hovorila o veciach pre ľudí celkom netušených.

Keď sa Zajtra obzrela, všetko ležalo v nedohľadne.

A tieň ženy, čo žila v budúcnosti, sa uberal o pár hodín popredku.

Nové domy pustli, keď prešla okolo.

Jablká jej hnedli v dlaniach.

Zajtra nikdy nežila tu a teraz.

V deň, keď Zajtra umrela, ľudia prestali žiť v minulosti.

 MADE IN GALIZA

Séchu Sende

A MULLER QUE VIVÍA NO FUTURO

Hai moito tempo sucedeu algo.

Naceu unha nena que vivía no futuro.

Puxéronlle de nome Manhá e a xente non se explicaba como sucedera aquilo.

Manhá chegaba á primavera antes que as flores.

E antes de que chegase o inverno, as mans de Manhá xa estaban frías.

Como ela vivía no futuro, toda a xente era como dunha época pasada.

Ela daba as respostas antes de saber as preguntas.

E dicía cousas que ninguén nunca imaxinara.

Cando Manhá ollaba cara atrás, todo estaba moi lonxe.

E a sombra da muller que vivía no futuro ía varias horas de sol adiantada.

As casas novas volvíanse antigas cando pasaba ao seu lado.

As mazás oxidábanse nas súas mans.

Manhá nunca estaba aquí e agora.

O día que Manhá morreu, a xente deixou de vivir no pasado.

vlastovicka


Search | Nást’



Cloud | Oblak



Categories | Kategórie