|
INSTRUCCIONES PARA EMPEZAR A HABLAR GALLEGO
Sechu Sende
Welcome to the best method to learn Galician!
Bienvenue à la meilleure méthode pour apprendre le galicien!
El primer paso que debería dar la persona que pretenda empezar a hablar gallego es sacarse una fotografia tamaño carné para tener un recuerdo de cómo era antes de saber hablar gallego.
El segundo paso requiere un resfuerzo algo mayor: enfrentarse a leer sin miedo en la lengua objeto del aprendizaje. ¡Suerte!
E xa estamos no terceiro paso, que ten que ver co método Bulinsky de interpretación teatral, que consiste en asumir o papel dun personaxe que está aprendendo unha lingua con todas as consecuencias dramáticas que iso conleva.
Así, por exemplo, poder disfrazarse cun sombreiro de copa ou bigotes falsos ou perruca e dicir no supermercado, por poñer un caso, as súas primeiras palabras en galego en boca do seu personaxe: Por favor, onde están os cepillos de dentes?
A finalidade do disfrace – recomendado para a xente mais tímida – é pasar desapercibidos dias das persoas coñecidas que nesta etapa da aprendizaxe, nalgúns casos, poden facer fracasar a misión con frases pouco animosas do tipo:
- ¿Y luego ahora hablas gallego? Pues te veo rara (cun ton burlón).
- Uy, que gracioso estás… (cínico).
- ¿Y que dicen tus padres de todo esto? (incrédulo).
- ¿Y cómo te dio por ahí? (asustado).
- Ostia, colega, ¿y tú de que vas? (molesto).
-Aún si lo hablaras bien… (indignada).
-Nótase que non o mamaches (purista).
A maioría da xente que di esas parvadas non ten mala intención, mais às veces escápansenos estas cousas que teñen botado para atrás, aínda que pareza mentira, a algunhas persoas que, cando algún día intentaron falar galego, non o conseguiron debido à presión do que dirán.
O “que dirán” é unha desas cousas que pode preocupar a unha nai cando o seu filho rouba un banco, por poñer un caso, mais realmente falar unha lingua non ten as mesmas consecuencias. Hai que ter claro, iso si, que esta será unha pregunta que pode crear inseguridade: Y si empiezo a hablar gallego, ¿que dirán?
Nunha categoría semelhante estaría o “o que pensarán”, o que nos fai reflexionar sobre a importancia da psichiatría no proceso de aprendizaxe e uso da lingua galega.
O cuarto paso para comezar a falar galego é rirse dos propios erros antes de que se ría outra xente. Hai que levar con humor eses pequenos disparates e interferencias do tipo “Este libro é miño” ou “Vou te pegar unha leite” sabendo que ningunha persoa na Historia pasou do estado A: Non falar unha lingua ao estado C Falar bem unha lingua sen un período intermedio B: Falar máis o menos mal esa lingua.
A xente que saiba ler pode atopar algo de axuda nos libros. Nos dicionarios veñen case todas as palabras ordenadas do A ao Z. A xente que non saiba ler ou prefira non facelo que non se preocupe. Hai moitos casos de persoas que nunca leron un libro en galego e o falan perfectamente.
Estamos chegando ao final, entrando xa na etapa de desmitificación da lingua galega, cando descubrimos que realmente o galego é unha lingua como outra calquera, sen aparentes poderes transcendetais engadidos. E así podemos sorprendernos un día preguntándolle a hora en galego a alguén con toda naturalidade, sen darnos conta.
Conseguindo o noso obxectivo, descubrimos de maneira sorprendente que, contra o que pensa algunha xente, para falar galego non é imprescindível ser independentista nin necesario ir vivir a unha aldea.
O último paso destas instrucións para falar galego non ten volta atrás:
Chegou a hora de comparar antiga foto carné coa nosa imaxe actual nun espelho a comprobar que todo segue no mesmo sitio. Os cambios son imperceptíbeis, e calquera transformación inesperada só pode ter como explicación o paso do tempo ou calquera outra incidencia allea à lingua galega.
|
GALICIJČINA: JAK ZAČÍT*
Sechu Sende
Welcome to the best method to learn Galician!
Bienvenue à la meilleure méthode pour apprendre le galicien!
První věc, kterou by měl udělat každý, kdo má v úmyslu začít mluvit galicijsky, je nechat si udělat fotku jako do pasu, aby měl vzpomínku na to, jaký byl předtím, než se naučil galicijsky.
Druhý krok vyžaduje o trochu větší úsilí: nebát se vrhnout do četby v cílovém jazyce. Hodně štěstí!
A to sme už pri treťom kroku, ktorý súvisí s Bulinského divadelnou hereckou metódou. Spočíva vo vžití sa do roly človeka, čo sa učí jazyk, a to so všetkými dramatickými následkami, čo to obnáša.
Možno sa, napríklad, zamaskovať pomocou cylindra alebo falošných fúzov či parochne a vysloviť ústami svojej postavy, dajme tomu v obchodnom dome, prvé slová po galícijsky: Kde nájdem zubné kefky, prosím vás?
Účelom masky – ktorú odporúčame tých plachejším – je, aby vás nezbadali vaši známi. V tejto fáze výučby totiž niekedy môžu túto misiu priam zmariť nie práve povzbudivými výrokmi typu:
- Tak ty teď mluvíš galicijsky? No zdáš se mi nějaká divná (posměvačným tónem).
- Cha, vtipálek… (cynicky).
- A co na to prosím tě říkají tvoji rodiče? (nevěřícně)
- Co se ti to přihodilo? (vyděšeně)
- Ty vole, chlape, vo co ti de? (otráveně).
- Kdybys aspoň uměl normálně mluvit… (pobouřeně).
- Vidieť, že tak nehovoríš od narodenia (purista).
Väčšina z tých, čo trepú takéto voloviny, nemá zlé úmysly, občas nám však takéto poznámky vykĺznu. A už sa stalo, že odradili niektorých z tých, čo to skúsili a začali hovoriť po galícijsky, no nakoniec to nezvládli, pod tlakom toho, čo na to povedia ľudia.
“Čo na to povedia ľudia?” je jedna z vecí, ktoré môžu, dajme tomu, znepokojovať matku, ktorej syn vykradne banku, hovoriť daným jazykom však naozaj nemá rovnaké následky. Treba mať však jasno v tom, že toto bude zrejme otázka, ktorá by mohla vzbudiť neistotu, všakže: Začnu-li mluvit galicijsky, co na to řeknou lidé?
Do podobnej kategórie by tiež spadalo “Čo si o mne pomyslia ľudia?” a to nás privádza k úvahe o význame psychiatrie v procese osvojovania sia používania galícijčiny.
Štvrtým krokom k tomu, ako začať hovoriť po galícijsky, je smiať sa z vlastných chýb, a to skôr, než nás vysmejú iní. Treba brať s humorom drobné absurdnosti a jazykové interferencie, ako napríklad: “Táto kniha je môja” či “Líznem ti jednu”, vediac, že v dejinách nik neprešiel z fázy A: nehovoriť daným jazykom priamo do fázy C: hovoriť daným jazykom dobre bez prechodnej fázy B: hovoriť daným jazykom pomerne zle.
Tým, čo vedia čítať, môžu trochu pomôcť knihy. V slovníkoch sú takmer všetky slová usporiadané od A po Z. Tí, čo čítať nevedia alebo sa im nechce, nech sa netrápia. Sú známe mnohé prípady, keď ľudia v galícijčine neprečítali jedinú knihu a hovoria ňou bezchybne.
Blížime sa k záveru. Vstupujeme do etapy demystifikácie galícijského jazyka, v ktorej zistíme, že galíjcičina je v skutočnosti jazyk ako každý iný, bez zdanlivej zvláštnejnadprirodzenej moci. A dokonca snáď prekvapíme samých seba a niekoho sa po galícijsky celkom prirodzene spýtame, koľko je hodín, ani nebudeme vedieť ako.
Po tom, čo sme dosiahli svoj cieľ, s prekvapením zistíme, že v protiklade s názormi niektorých ľudí, človek ešte nemusí byť separatista, ani ísť bývať na dedinu, aby hovoril po galícijsky.
Ak vykonáte posledný krok tohto návodu, ako na to sgalícijčinou, niet už cesty späť:
Nastal čas porovnať starú fotku z pasus našou súčasnou podobou v zrkadle a overiť si, že všetko ostalo na svojom mieste. Zmeny sú nebadateľné a každú nečakanú premenu si možno vysvetliť len pôsobením času či akejkoľvek inej príčiny, ktorá s galícijským jazykom nesúvisí.
*Pozn. prekl.: Preklad vybraných viet do češtiny – Hynek Dedecius
|